Deň železnice

Ráno sme začali jazdou parným rušňom.

A však bol som dosť sklamaný, že za historický  rušeň nepripojili historické vozne, aj keď niektoré vozne v bežnej prevádzke sa dajú nazvať historickými J.  Cestou na nákladné Vrútky išiel súbežne s historickým vlakom aj vlak obyčajný. Bolo to šikovné ozvláštnenie cesty, ktoré budilo dojem predbiehania a pretekania. Na nákladných Vrútkach vo výhrevniach boli vystavené ďalšie dve parné lokomotívy a zopár ďalších dieselových rušňov.  Výstavu sprevádzali piesne a vôňa z bufetov rýchleho občerstvenia. Expozícia bola aj v areáli SIM ale bohužiaľ som sa ponáhľal domov a nestihol som sa tam pozrieť. Tento výlet doporučujem každému koho aspoň trochu zaujímajú vlaky alebo tým kto má malé deti. Jazda s parným rušňom je jednoducho zážitok.

https://youtu.be/gvTtQcY_Nbw

Švajčiarsko, najkrajšie miesta v Alpách- tutto

Švajčiarsko, najkrajšie miesta v Alpách

deň prvý

Cesta sa začala  16.8. 2018 o 14:00 cestou zo Žiliny.  Po troch hodinách cesty sme prišli do Bratislavy. S prestupom vo Viedni sme vyrazili nočným vlakom do Švajčiarska, ktorý mal kvôli opravám trate ďalšie prestupovania.

deň druhý

Ráno o piatej sme nastúpili na ďalší vlak ,v ktorom sme išli posledný úsek Rakúska. Ako pomaly vychádzalo slnko, tak pomaly sa alpské vrcholky zalievali oranžovou farbou.  Pod traťami vlakov bolo vidieť strmé veľké zrazy a malé domčeky, ktoré boli na balkónoch obsypané muškátmi. Po pár prestupoch a čakaniach na zastávkach sme sa dostali do panoramatického vlaku. Zistili sme, že je k rušňu pripojený špeciálny vozeň. Otvorený vozeň. Nádherné výhľady, vietor vo vlasoch a studený vzduch zo 4-tisícoviek vytvorilo nádherný zážitok na ktorý tak ľahko nezabudnem. Prešli sme okolo pár plies a postupom času sme sa dostali za Talianske hranice do mesta Tirana(skvelá talianska zmrzlina). Bohužiaľ sme nemali veľa času a museli sme postúpiť ďalej. Po troch hodinách cesty sme prišli do mesta Lugano. Toto mesto je aj tretie najväčšie mesto finančníctva vo Švajčiarsku po Zürichu a Ženeve. Aj keď v Lugane nie je more mesto má nádich talianského prímorského mesta. V meste sa nachádza jazero Lugano(keby som nevedel povedal by som, že to je more:). Asi hodinku sme sa túlali po meste. Úzke uličky, huslisti, drahé obchody. Ďalej sme museli utekať na vlak, aby sme sa stihli ubytovať.  Mesto Bellinzona vyzerá ako stredoveké . Možno kvôli trom hradom, ktoré ho strážia z každej strany. Večer je atmosféra ešte krajšia. Vysvietené hrady, nočné podniky, skvelé občerstvenie. Jedno z najkrajších čo som videl.

deň tretí

Ráno sme odchádzali vlakom o ôsmej, aby sme stihli otvorenie parku miniatúr v meste Melida. V parku miniatúr je celé Švajčiarsko zmenšené v mierke 1:25. Všetky pamiatky, hrady, miesta, ktoré by ste mali vo Švajčiarsku vidieť nájdete tu. Po priehľiadke sme sa presunuli vlakom do mesta Locarno. Taktiež ako Lugano má mesto prímorský nádych. Mesto sa vyznačuje drahými autami, turistami a za zmienku stoja aj subtropické záhrady. Do Locarna plynú aj davy turistov z Milána, ktorý sa vyznačujú prepychom a luxusom, čo sa odrazilo aj na meste. V meste sa nachádza významný chrám Madonna DEL Sasso. Z chrámu je nádherný výhľad na mesto- Ďalej sme išli panoramatickým vlakom cez Taliansko do mesta Interlaken kde sme mali ubytovanie.

deň štvrtý

Skoro ráno sme vyrazili na miesto fiktívnej smrti Sherlocka Holmesa, ako sa postupom času ukázalo, prežil. Toto miesto zdobí nádherný vodopád a úchvatný výhľad. Hore k vodopádom nás doviezla zubačka, ktorá mala byť už asi vo výslužbe:) Po prehliadke sme sa peši presunuli približne dva kilometre do tiesňavy rieky Aary. Masívne steny cez, ktoré len letmo prenikne slnko a žblnkajúci potôčik vytvárali pocit údivu a maličkosti. Cestu zdobili lávky a prekrásne výhľady. Celé prejdenie tohto úseku trvalo trištvrte hodinu. Museli sme sa ponáhľať na vlak, aby sme stihli loď. S odretými ušami sme vyplávali z prístavu a putovali po 14km dlhomjazere do mesta Interlaken ost. Poobede sme sa odpojili od skupiny a vybrali sme sa na cestu historickým vlakom do hôr. Videli sme známe 4-tisícovky ako Jáger a Jungfrau. Táto trať a vláčik(zubačka) zhodou okolností oslavovala 125 výročie založenia. Na konci trate vo výške asi 2000 m. n .m sa nachádza niečo čo by ste nečakali. Botanická záhrada založená z horských kvetov. Každý kvet mal pri sebe tabuľku čiže to bolo zaujímavé a obohacujúce aj pre laika. Zišli sme na ubytovňu a pobalili sme sa na ženevské jazero.

deň piaty

K ženevskému jazeru sme cestovali panoramatickým vlakom vďaka, ktorému sme videli alpské dedinky v plnej kráse. Ďalej sme prestupovali v meste Montreux a namierené sme mali do Lausanne kde sme mali zjednané ubytovanie. Zaniesli sme si ruksaky a vrátili sme sa do Montreux kde sme nastúpili na loď a plavili sme k hradu Chateau de Chillon. V jednom s najlepšie zachovalých hradov Európy sa dokonale vcítite do kože obyvateľov tejto doby. K večeru sme sa vrátili do Lausanne a skoro ráno sme vyrazili do Chamonix kde sme nastúpili do lanovky, ktorá nás vyviezla do výšky 3848 m.n.m. Nanešťastie hneď ako sme dorazili sa najväčšia hora Európy zatiahla. Ale ani toto nám zážitok nepokazilo okolo sa rozprestierali nádherné hory ako z rozprávky. Tu naše putovanie po švajčiarsku končí. Ďalším nočným vlakom sme sa doviezli do Viedne a odtiaľ domov. Prajem veľa zážitkov aj na vašich cestách.

Video o článku nájdete na https://youtu.be/q0X31bEmbS4

 

Rajecké Teplice

Rajecké teplice sú skvelím miestom na oddych a uvolnnenie. A pokiaľ vás trápia nejaké bolesti v termálnych kúpeloch na ne istotne zabudnete. Po  večeroch hrá vreštauráciach živá hudba, ktorá dokonale spriemní gurmánsky zážitok. Ak je niekto akčnejší a nebaví ho len stále visedávať tak Rajecké teplice ponúkajú aj možnosť turistiky. Napríklad poluvsianská skalná ihla. Prajem veľa pekných zážitkou.

 

Výstava veteránov

14.7. sa v Krasňanoch uskutočnil ďalší ročník výstavy veteránov. Krásne, vyleštené autá sprevádzala  výborná dychovka. Mohli ste tu vidieť značky ako porsche , mercedes a mnoho ďalších. K videniu tu boli aj klasické britské športové vozidlá.  Výstava sa nachádzala v areáli kaštieľa krasňanyj, ktorý sa okrem konania svadieb  otvára iba pár krát do roka. Vidieť tieto autá rozhodne stojí zato. Dúfam, že sa budúcej výstavy zúčastnite aj vy.

Hrad Strečno

Hrad Strečno

Strečiansky hrad je výborný výlet pre celú rodinu. Síce treba najprv prekonať zopár schodov(presne 151) ale trochu námahy stojí za to. Na hrade môžete vidieť rôzne archeologické predmety z okolia Žiliny  a tak tiež dobovú repliku hradu. Z hradnej veže je navyše nádherný výhľad na rieku váh aj na dedinu Strečno. K hradu sa viaže aj zopár zaujímavých príbehov, ktoré vedia sprievodcovia pútavo vyrozprávať. Hrad je výborne zrekonštruovaný, vďaka čomu sa môžete vcítiť do kože stredovekého človeka. Dúfam že sa vám toto miesto bude páčiť tak ako mne.

História

Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1316. Hrad od začiatku slúžil ako ochranca mýtnej stanice, ktorá bola umiestnená pri brode na rieke Váh. Na hrade panoval Matúš Čák, Barbora Celjská, Pongrácovci, Ján Zápoľský a mnohý ďalší.  Na hrade sa vykonali renesančné a v polovici17. Storočia aj barokové úpravy. Rekonštrukcia hradu sa začala v roku 1974 a trvala 21 rokov. Hlavne kvôli finančnej  náročnósti. V súčasnosti sa v  interiéri hradu nachádza expozícia Považského múzea v Žiline.

Zaujímavosti

V roku 1994 sa na hrade natáčal americký film dračie srdce. Sídlila tu významná osobnosť slovenskej histórie Žofia Bosniakova. Zomrela ako 35 ročná, a 45 rokov po jej smrti bolo jej telo nájdene neporušené, aj keď nebola mumifikovaná, ani vopred balzamovaná. Preto si mnohí začali myslieť, že  bola svätica. Jej telo bolo vystavené v kostole v Tepličke nad Váhom. 1. apríla 2009 ju psychicky narušený muž zo Žiliny podpálil. V apríli 2012 boli na Strečnianskom hrade opäť uložené jej umelecky reštaurované pozostatky.

Užitočné informácie

Za prehliadku hradu sa platí vstupné:

Kategória                                                                  Cena

Dospelí                                                                              5 €

Študenti, deti (6 až 15 rokov)                                 3 €

Dôchodcovia                                                                  3 €

ZŤP                                                                                     3 €

Deti do 6 rokov                                                           zadarmo

Rodinné (2 dospelí + 2 deti od 6 do 15 rokov)   13 €

Prezidentský vlak

V Žiline na dva dni pristavili horský rýchlo rušeň, ktorý je starý 80 rokov a váži 107 ton. Rušeň je krásne zrekonštruovaný.  S ním priviezli tri vagóny ktoré boli určené na prepravu hlavy štátu. Napríklad T.G. Masaryk  cestoval v jednom z týchto vozňov v roku 1930 do Francúzka. Sú krásne zariadené a dobovo vybavené. V týchto vagónoch môžete spoznať najvyššiu triedu cestovania vo vlaku  20. storočia.  V týchto vagónoch

sa schováva  kus histórie, ktorú stojí za to spoznať.

Súľovské skaly

Ak hľadáte výlet pre celú rodinu máte na výber miesto, ktoré podľa mňa patrí medzi najkrajšie na slovensku. Môžete tu vidieť unikáte skalné okno a nádherné prírodné scenérie. Na turistickej trase sa nachádza malý skalný hrad s nádherným výhľadom na celé okolie. Najvyšším vrchom je Brada s výškou 816 m n. m.  Na výber sú dve trasy. Obidve sú nenáročné, zvládnu ich aj deti. Rozdiel je len v dĺžke. Dúfam, že sa vám budú skalné útvary páčiť.

ZOO Bojnice

Zaručený zážitok pre celú rodinu.

Pre nedávnom som bol  na zámku a v zoo.  Zhodou okolností sa práve konal medzinárodný festival duchov a strašidiel.  História hradov nie je vždy zaujímavá, ale nijaké to strašidlo atmosféru celkom osvieži. Ak cestujete s bojkami nemusíte sa obávať. Program nie je až tak strašidelný.  Navyše pod hradom sa nachádza aj jaskyňa, v ktorej sa dá v horúci deň príjemne schladiť. Potom som sa poprechádzal po zoo. Aj keď sa niektoré zvieratá pred ostrým slnkom schovali, bolo to nádherné. Zoologická je veľmi priestranná a pestrá. (mne sa najviac páčili medvede a surikaty ) Na toto miesto som si odniesol krásne spomienky už ako dieťa a rád sa sem stále vraciam.

História zámku
Prvá písomná zmienka o zámku pochádza z roku 1113. Počas dlhého obdobia sa na hrade vystriedalo mnoho panovníkov a zámok prechádzal rôznymi prestavbami. Matúš Čák Trenčiansky, Ján Korvín. V 17.-19. Storočí zámok patril rodu Pálfyovcov. V roku 1939 zámok a k nemu patriace pozemky kúpila firma Baťa. Na základe Benešových dekrétov po vojne pripadol jej majetok štátu. 9. mája 1950 zámok vyhorel. Na náklady štátu sa odstránili následky požiaru a previedla sa celková obnova zámku. V roku 1970 bol zámok vyhlásený za Národnú kulturnú pamiatku. Zámok má v súčasnosti romantický charakter.